Jaroslav Mareš sa narodil 24. apríla 1921 v obci Husinec neďaleko
juhočeských Prachatíc. Jeho otec bol písmomaliarom a lakovníkom. Na istý
čas odišiel pracovať do veľkých lodeníc vo francúzskom prístave Rouen,
Jaroslav Mareš tak strávil časť detstva vo Francúzsku – od svojho
neskoršieho hereckého kolegu Karla Effu si za to vyslúžil prezývku Jean
Marais.
Marešova matka počas pobytu v cudzine zomrela na tuberkulózu. Jaroslav
sa v roku 1931 vrátil do vlasti. Vyučil sa za zámočníka, venoval sa
športu, no už od mladých rokov ho lákalo herectvo. Ešte počas 2.
svetovej vojny pôsobil v amatérskom pražskom súbore Aragon. Hneď po
vojne vstúpil do činohry Divadla 5. května, v roku 1948 prešiel do
Divadla státního filmu, kde zostal do roku 1951.
Väčšinu svojej kariéry strávil v činohre Národního divadla, kde v rokoch
1952 – 1988 účinkoval vo viac než stovke inscenácií, na niektorých sa
podieľal aj ako autor libreta, či asistent réžie. Spomenúť možno
klasické hry Williama Shakespeara Hamlet, Kráľ Lear, Sen noci
svätojánskej či Rómeo a Júlia, alebo tiež inscenácie Karla Čapka Bílá
nemoc a Věc Makropulos.
Pred kamerou debutoval Mareš v historickom filme Otakara Vávru Nezbedný
bakalář (1946). O rok neskôr sa objavil už v šiestich snímkach – medzi
nimi aj v komédii Vladimíra Slavínskeho Poslední mohykán. Ako novinár sa
mihol v paródii Pytlákova schovanka (Martin Frič, 1949). V roku 1954 si
zahral v komédii Nejlepší člověk, ktorú nakrútili Václav Wasserman a
Ivo Novák, pričom tu jednu zo svojich posledných titulných úloh vytvoril
Vlasta Burian.
Skutočný úspech však Marešovi priniesol rok 1955 a pokračovanie divácky
obľúbenej komédie o pražskom revízorovi Gustavovi Andělovi v podaní
Jaroslava Marvana. V jednej z historicky najúspešnejších českých komédií
Anděl na horách si Jaroslav Mareš zahral syna hlavného hrdinu.
V 50. rokoch bol Jaroslav Mareš vyhľadávaným hercom – okrem iného pre
svoj chlapčenský vzhľad, ktorý ho predurčoval pre roly milovníkov,
romantických mladíkov, alebo tiež mužov v uniforme. Hoci ho režiséri
často obsadzovali do úloh kladných hrdinov, stvárnil Mareš v roku 1958
veľmi presvedčivo zápornú postavu krčmového kšeftára a podvodníka Rendla
v psychologickej dráme Dnes naposled. Film o téme závislosti na
alkohole nakrútil Martin Frič, ktorý sám s týmto démonom zápasil. V tom
istom roku vytvoril Mareš ďalšiu z jeho hlavných filmových postáv v
dobrodružnej snímke Černý prapor režiséra Vladimíra Čecha.
Väčší herecký priestor ponúkol Marešovi aj slovenský film. V prvej
slovenskej kriminálke Muž, ktorý sa nevrátil – nakrútil ju Peter Solan v
roku 1959 – hral vyšetrovateľa Vlada Hronca. Zhodou okolností podobne
ako v Andělovi na horách aj tu hral jeho kamaráta Karol Machata. Kým
Machata v komédii Anděl na horách hovoril po česky sám, Mareša v
slovenskom filme daboval Marián Kleis.
Jaroslav Mareš sa často objavoval vo filmoch či televíznych seriáloch aj
v ďalších dekádach, väčšinou však v epizódnych, hoci neraz výrazných
úlohách. Zahral si kovboja v legendárnej komédii Limonádový Joe aneb
Koňská opera (Oldřich Lipský, 1964), hral vo filmoch Karla Zemana
Ukradená vzducholoď (1966) a Na kometě (1970). Opäť v uniforme ako
generál Hartmann sa objavil v drsnej komédii Václava Vorlíčka „Pane, vy
jste vdova!“ (1970).
Režisér Jiří Sequens obsadil Mareša do krimiseriálov Hříšní lidé města
pražského, či 30 případů majora Zemana. Hral tiež v seriáloch Dnes v
jednom domě, Dlouhá bílá stopa, v sci-fi seriáli Návštevníci, či v
rozprávkovej Arabele.
Už v zrelom veku sa Mareš objavil vo filme Drsná planina Jaroslava
Soukupa (1979), v trpkej komédii Prodavač humoru Jiřího Krejčíka (1984).
V mysterióznej psychologickej dráme Dům pro dva Miloša Zábranského hral
samotárskeho alkoholika Mrázka prezývaného Dědek. Po roku 1988 odišiel
Jaroslav Mareš do dôchodku. Posledné úlohy stvárnil vo filme Zdeňka Tyca
Vojtěch, řečený sirotek (1989) a v seriáli Přísahám a slibuji (1990),
ktorý nakrútil František Filip.
Jaroslav Mareš zomrel 22. októbra 2003 v Prahe. Pochovaný je vo svojej rodnej obci Husinec. „Jaroslav Mareš sa mihol snáď vo všetkých seriáloch z doby minulého režimu,“ hovorí o umelcovi filmový publicista Luboš Dvořák. „Väčšiu kariéru však tento skvelý herec rozhodne urobil na divadelných doskách.“